Starí rodičia nikdy neodídu, len sa stanú neviditeľnými… Ak ste svojich starých rodičov milovali alebo ešte žijú, toto si MUSÍTE PREČÍTAŤ!

Naši starí rodičia ostanú po smrti navždy v našich srdciach. Chýbajú nám každý deň a niekedy by sme urobili čokoľvek, aby sme boli opäť v našom kruhu, aby sme počúvali ich príbehy a videli ich oči plné nehy.

Sú to tí, ktorí boli svedkami nášho príchodu na svet a my sme tí, ktorí ich budeme sprevádzať až do chvíle ich smrti. Prvá rozlúčka, ktorou si dieťa často musí prejsť, je pustiť starých rodičov.

Starí rodičia zohrávajú v našom detstve veľmi aktívnu úlohu, podporujú našich rodičov, formujú naše myslenie a ovplyvňujú celý náš život aj vtedy, keď ich nevidíme.

Riešenie straty – Rozlúčka so starými rodičmi

Tí, ktorí majú to šťastie, že majú po svojom boku starých rodičov až do dospelosti, rozumejú púšťaniu ľahšie ako dieťa. Dospelí v takýchto prípadoch nevedia dobre zmierniť situáciu, aby to dieťa čo najviac nezranilo a čo najlepšie pochopilo, čo sa deje.

V prvom rade je dôležité pokúsiť sa dieťaťu povedať, čo je smrť, bez akýchkoľvek metafor, aby sme ich nepoplietli a zabránili vzniku mylných predstáv.

Ak povieme, že babka je preč, prvá otázka bude, kedy sa vráti. Je dôležité mu vysvetliť, že starý rodič sa už fyzicky nevráti. Tieto vysvetlenia by mali byť krátke, jednoduché a vecné. Detský mozog spracuje informácie a doplní predmetné časti o vlastný svetonázor, ktorý sa bude časom stále rozširovať.

Dôležité je tiež neskrývať pred dieťaťom svoje pocity, slzy a bolesť. Musia vedieť, že smrť nie je tabu. Musíme sa otvorene porozprávať o strate blízkeho človeka. Budú mať pocit, že ich berieme vážne a zdieľame s nimi všetko. Týmto spôsobom sa tiež naučia vyjadrovať svoje emócie.

Nakoniec musíme byť veľmi pozorní, pretože deti budú klásť veľa otázok, ktoré si vyžadujú úprimné a inteligentné odpovede.

Aj keď ich odteraz neuvidíme, ich prítomnosť v nás zostane navždy. Vždy budú súčasťou našich životov a prejavia sa v situáciách, keď ich ústne dedičstvo zdieľame s našimi potomkami. Boli to oni, ktorí nás držali za ruky, keď sme sa učili chodiť. Tak isto teraz držia naše srdce vo svojich rukách a žijú v ňom navždy, vyžarujúc k nám svoje svetlo a energiu.

Sú prítomní na starých fotografiách, na stromoch, ktoré zasadili, aj na oblečení, ktoré pre nás ušili. Sú prítomní vo vôňach, ktoré poznáme už dlho, v múdrych radách, v príbehoch, o ktoré sa s nami podelili, v ich učeniach, ktoré nás viedli a v črtách tváre, ktoré sme po nich zdedili.

V tichu popoludňajších prechádzok, úsmevov a našej materinskej reči, ktorú nám odovzdali, aby sme ju odovzdali ďalším generáciám. Vždy ostanú s nami.

Zdieľajte aj so svojimi rodinami a priateľmi.