To, čo som urobila svojej dcére, si nikdy neodpustím…

Volám sa Sunday a som 48-ročná lekárka. Hovorí sa, že tituly nerobia človeka a to je dobre povedané. Svoju dcéru som vychovávala sama s tisíckou nedostatkov. Keď som porodila, jej otec nás opustil a nikdy sa nepýtal, čo to dieťa robí. Dnes má moja dcéra 20 rokov.

Pred rokom, keď som chodila na dvojzmennú prevádzku v nemocnici, kde pracujem a nášmu domu hrozila exekúcia, mi dcéra oznámila, že je tehotná a že si dieťa chce nechať. Ja, vzdelaná lekárka, som na svoje dieťa útočila strašnými urážkami a hanlivými poznámkami, že je fľandra, že nedáva pozor, že skončí ako ja, sama s dieťaťom, ktoré premárni svoj život.

Vtedy som nechápala, že všetko, čo jej hovorím, hovorím sebe, nie jej a že v jej tvári vidím svoju vlastnú opustenosť od jej otca, keď bola ešte dieťa. Vydierala som ju, že ak nepôjde na potrat, nie je v dome vítaná a nech sa zbalí a odíde. A tak sa tam už nikdy nevrátila.

Po niekoľkých mesiacoch, keď bola tehotná, som sa jej snažila ozvať, ale zavesila mi. Zmenila si číslo a už sa jej nemôžem dovolať. Poslala som jej kvety na narodeniny a ona mi ich poslala späť. Pred 3 mesiacmi som zistila, že porodila. Vidím svoje vnúča na Facebooku a rozplývam sa.

Ako sa k nej môžem priblížiť a povedať jej, že mi to je ľúto?

Každý deň zomieram pre svoju chybu...