Zo Slnka vyrazil obrovský oblak plazmy: Čo to môže urobiť s telefónmi a internetom?

Zo Slnka sa v uplynulých dňoch uvoľnil obrovský oblak horúcej, elektricky nabitej plazmy, ktorý podľa pôvodných výpočtov smeroval k Zemi. Odborníci preto sledovali, či nespôsobí geomagnetickú búrku. Nakoniec však bola situácia oveľa pokojnejšia, než sa pôvodne očakávalo.

Na prvý pohľad môže znieť informácia o obrovskom oblaku smerujúcom zo Slnka k Zemi desivo. Práve Slnko však podobné javy produkuje pomerne pravidelne a väčšina z nich nemá pre ľudí na Zemi žiadne dramatické následky.

Tentoraz odborníci pôvodne počítali s možnosťou slabej geomagnetickej búrky kategórie G1. Predpokladalo sa, že plazma by mohla okolie Zeme zasiahnuť približne 17. septembra.

Najnovšie merania však ukázali, že jej účinok bol oveľa slabší.

Čo sa vlastne zo Slnka uvoľnilo?

Nešlo o to, že by sa zo Slnka doslova „odtrhol kus“, ako môže naznačovať senzačný titulok.

Vedci tento jav označujú ako koronálny výron hmoty (CME). Ide o obrovské množstvo horúcej, elektricky nabitej plazmy, ktoré sa pri určitých magnetických procesoch uvoľní zo slnečnej atmosféry a vydá sa do vesmíru.

Takýto oblak môže obsahovať miliardy ton materiálu a pohybovať sa rýchlosťou stovky až viac ako tisíc kilometrov za sekundu.

Keď smeruje k Zemi, môže po niekoľkých dňoch doraziť až k našej planéte.

Čo sa stane, keď takýto oblak dorazí k Zemi?

Zem má obrovskú výhodu – magnetické pole a atmosféru, ktoré nás chránia pred veľkou časťou účinkov slnečnej aktivity.

Nabité častice zo Slnka však môžu narušiť zemskú magnetosféru. Ak je ich účinok dostatočne silný, vzniká geomagnetická búrka.

Jej intenzita sa označuje stupnicou od G1 až po G5.

G1 predstavuje najslabšiu kategóriu, zatiaľ čo G5 označuje mimoriadne silnú geomagnetickú búrku.

Práve G1 bola pôvodne predpovedaná aj pri tejto udalosti.

Treba sa báť o telefón alebo internet?

Nie. Pri tomto konkrétnom prípade nebol dôvod na obavy.

Slabá geomagnetická aktivita kategórie G1 neznamená, že ľuďom prestanú fungovať mobilné telefóny, počítače alebo domáci internet.

Smartfón sa kvôli takejto udalosti jednoducho „nevypne“ a bežná domácnosť by nemala zaznamenať žiadne viditeľné problémy.

Pri silnejších geomagnetických búrkach však môžu byť citlivejšie niektoré technologické systémy.

Odborníci sledujú najmä satelity, GPS, rádiovú komunikáciu a elektrické siete.

Pri extrémne silných udalostiach môžu geomagneticky indukované prúdy zaťažiť aj rozsiahle elektrické vedenia a ďalšiu infraštruktúru.

To však predstavuje úplne inú situáciu než slabá búrka G1.

Najkrajším dôsledkom môže byť sámá príroda

Slnečná aktivita má okrem možných technických účinkov aj jeden nádherný výsledok – polárnu žiaru.

Keď nabité častice zo Slnka preniknú do vyšších vrstiev zemskej atmosféry, začnú tam narážať do molekúl a atómov plynov.

Tie následne uvoľňujú energiu vo forme svetla.

Výsledkom je známa aurora borealis, teda severná polárna žiara.

Pri veľmi silných geomagnetických búrkach sa môže oblasť viditeľnej polárnej žiary posunúť oveľa južnejšie než zvyčajne. V posledných rokoch ju preto mohli za vhodných podmienok pozorovať aj ľudia v strednej Európe.

Tentoraz však boli očakávania podstatne skromnejšie.

Predpoveď bola nakoniec zrušená

Pôvodné modely naznačovali, že by 17. septembra mohla nastať slabá geomagnetická búrka.

NOAA preto určitý čas počítala s možnosťou dosiahnutia hranice kategórie G1.

Skutočné merania však ukázali podstatne pokojnejšiu situáciu.

Predpokladané koronálne výrony buď nedorazili k Zemi v očakávanej sile, alebo bol ich účinok veľmi slabý. Varovanie pred geomagnetickou búrkou G1 bolo preto následne odvolané.

Je to zároveň dobrá ukážka toho, prečo sa slnečné počasie nedá predpovedať úplne rovnako presne ako bežné počasie na Zemi.

Prečo je také ťažké predpovedať silu slnečnej búrky?

Keď vedci zaznamenajú výron hmoty zo Slnka, dokážu sledovať jeho pohyb a pomocou modelov odhadnúť, kedy by mohol doraziť k Zemi.

Problém je v tom, že počas svojej cesty vesmírom sa môže jeho rýchlosť, smer aj magnetická štruktúra meniť.

Rozhodujúce pritom nie je iba množstvo plazmy.

Veľmi dôležitý je aj smer magnetického poľa, ktoré oblak nesie.

Preto môže podobne veľký výron pri jednej udalosti spôsobiť výraznú geomagnetickú búrku a pri inej iba minimálne narušenie.

Presnejšie údaje získavajú vedci až vtedy, keď sa oblak dostane relatívne blízko k Zemi.

A čo ľudské zdravie?

Pre ľudí na povrchu Zeme takáto slabá geomagnetická búrka nepredstavuje dôvod na špeciálne opatrenia.

Našu planétu chráni magnetické pole a atmosféra.

Väčšiu pozornosť si však slnečné udalosti vyžadujú vo vesmíre, kde sa astronauti nachádzajú mimo prirodzenej ochrany Zeme.

Pri veľmi silných slnečných udalostiach môžu odborníci sledovať aj podmienky vo vyšších vrstvách atmosféry, ktoré môžu mať význam napríklad pre niektoré letecké a satelitné systémy.

Slnko sa postupne upokojuje, no stále nás môže prekvapiť

Slnečná aktivita prechádza približne 11-ročným cyklom.

Po období zvýšenej aktivity postupne prichádzajú pokojnejšie fázy.

To však neznamená, že Slnko bude neustále pokojné. Aj v období klesajúcej aktivity sa môžu objaviť nové aktívne oblasti a silné erupcie.

Vedci preto Slnko neprestávajú sledovať.

Množstvo družíc a pozorovacích systémov nepretržite monitoruje slnečnú aktivitu, aby bolo možné čo najskôr upozorniť na prípadnú silnejšiu udalosť.

Tentoraz sa teda nič dramatické nestalo

Hoci titulky o „odtrhnutom kuse Slnka smerujúcom k Zemi“ môžu pôsobiť dramaticky, realita bola podstatne pokojnejšia.

Pôvodne očakávaná slabá geomagnetická búrka sa napokon neprejavila v predpokladanej sile a varovanie G1 bolo odvolané.

Bežné telefóny, počítače ani internet preto nečelili žiadnej mimoriadnej hrozbe.

Napriek tomu ide o zaujímavú pripomienku toho, že Slnko neustále ovplyvňuje priestor okolo našej planéty – a že aj obrovské množstvo plazmy môže po 150 miliónoch kilometroch doraziť k Zemi bez toho, aby si to väčšina z nás vôbec všimla.