„Ďakujem ti, otec, že si mi bol otcom aj matkou.“

Výchova detí je náročná. Ale keď ste na to sami, je to ešte ťažšie a náročnejšie, najmä keď ste stratili partnera. Neviete, či to zvládnete, neočakávate od nikoho potvrdenie a niekedy sa cítite neschopní. Našťastie pre tohto otca sa jeho dcéra postarala o to, aby mu týmito slovami dala najavo, že uznáva všetko, čo pre ňu urobil.

„O matku som prišla, keď som mala 6 rokov. Prvá vec, na ktorú som sa opýtala svojho otca, bola: „Kto sa teraz o mňa postará? Kto mi urobí účes, kým pôjdem do školy?“ Moja mama sa starala o všetkých a o všetko. Mala na starosti domácnosť, čítala mi, pripravovala jedlo.

Na druhej strane, môj otec prichádzal z práce neskoro a ja som ho kombinovala s hraním a čítaním rozprávok tesne pred spaním. Zdalo sa mi nepredstaviteľné, že by mohol robiť niečo iné ako doteraz.

Prvý rok bol veľmi ťažký a mamina neprítomnosť bola intenzívna.

Napriek tomu si nepamätám, že by sa môj otec sťažoval alebo si zúfal. Každé ráno mi pripravil raňajky a obed do školy. V skutočnosti mi niekedy nechával v taške malé lístočky s nápismi „pekný deň“ alebo „nevzdávaj sa“.

Niekoľkokrát sa mi pokúsil upraviť vlasy, ale neúspešne, a preto som sa naňho vrhala a kričala. Keď sa večer vrátil z práce, vždy skontroloval či som si urobila domáce úlohy a pomohol mi, ak som mala nejaké otázky. Svojím spôsobom sa snažil udržať rovnováhu. Na školské akcie prichádzali mamy všetkých mojich spolužiakov.

Mala som pocit, že sa na mňa všetci pozerajú a čakajú na moju reakciu. Tvárila som sa, že je všetko normálne a že mi to nevadí. Pravdou však bolo, že mi mama nesmierne chýbala. Ale mala som otca. Keď sa mi chcelo plakať, videla som ho sedieť v kúte obklopeného mamami a bola som vďačná, že ho mám pri sebe.

Niekoľko rokov ma vychovával sám, kým sa znovu neoženil. Táto žena zohrala v mojom živote dôležitú úlohu, pretože ma milovala tak, ako matka miluje svoje dieťa a bola mi oporou. Spolu s mojím otcom zo mňa urobili ženu, ktorou som dnes. Môj otec nebol taký spoločenský, nehovoril mi „milujem ťa“ každý deň, ale snažil sa mi to dať najavo svojimi činmi.

Aj teraz, keď mám 30 rokov, je môj otec človekom, s ktorým sa delím o svoje starosti, radosti a smútok. Nevnímam ho ako otca, pretože pre mňa bol matkou aj otcom zároveň. V mojom detstve, dospievaní a dospelosti bol vždy pri mne.

Bol pripravený mi poradiť, varovať ma, objať ma a povedať: „Výborne.“

Možno preto si myslím, že muži sú rovnako citovo založení a solventní ako ženy, pokiaľ ide o ich rodiny. Mení sa len spôsob, akým to ukazujú! Teraz, keď čakám dievčatko, som obklopená ľuďmi, ktorí mi chcú pomôcť, poradiť, byť tu pre mňa.

Pravdou je, že mám pocit, že som pripravená stať sa matkou, pretože môj otec mi podvedome dal všetky nástroje na to, aby som uspela. Vďaka nemu som sa naučila, že bez ohľadu na pohlavie môžem v živote dosiahnuť všetko, čo chcem. Naučil ma, čo znamená oddanosť, súcit, odvaha a nesebecká láska.

Za to by som mu chcela veľmi poďakovať, pretože aj dnes je pre mňa všetkým.“❤️