Matka odmietla syna s Downovým syndrómom. Pozrite sa, čo urobil otec…

Matka odmietla syna s Downovým syndrómom. Pozrite sa, čo urobil otec…

2 februára, 2022 0 Od Redakcia

Každý deň sa na svete narodia tisíce detí s ochoreniami, ktoré ich nejakým spôsobom odlišujú. Samozrejme, všetky deti sú krásne a žiadne si nezaslúžia menej lásky, starostlivosti a pozornosti. Žiaľ, nie všetci ľudia túto skutočnosť akceptujú. Niektorí rodičia sa, čo je neuveriteľné, dokonca chcú vzdať svojich detí alebo sa ich zrieknuť, ak ich po narodení nepovažujú vo svojich posudzujúcich očiach za dokonalé. Napriek dobe porozumenia a rozumu, v ktorej by sme mali žiť, sa mnohé deti s Downovým syndrómom stále rodia v neistote kvôli pretrvávajúcim predsudkom týkajúcim sa tohto ochorenia.

Jeden ruský otec sa snaží zbaviť akejkoľvek stigmy obklopujúcej Downov syndróm a zároveň samostatne vychováva svojho syna Miša, ktorý týmto ochorením trpí. Podľa správ je 33-ročný Jevgenij Anisimov na misii ukázať svetu, že deti s Downovým syndrómom sú rovnako hodné lásky a prijatia. Mishu vychováva sám po tom, čo sa ho manželka rozhodla opustiť, pretože sa nedokázala vyrovnať so synovou diagnózou.

Evgeny a jeho manželka sa dozvedeli túto správu len 1 minútu a 39 sekúnd po narodení ich syna, keď im lekár povedal: „Obávam sa, že vaše dieťa má Downov syndróm“. V rozhovore pre portál Bored Panda otec povedal: „Keď som sa dozvedel, že môj syn má Downov syndróm, nevedel som, čo mám robiť. Myslel som si, že mojou úlohou je teraz vypnúť emócie, zapáliť myšlienky, podporiť manželku, pretože som veril, že to pre ňu bude ťažšie.

„Výsledky analýzy sme mali sľúbené o niekoľko dní a dovtedy som sa rozhodol, že jej nič nepoviem.“

Pokračoval: „Pamätám si, že keď som sa dozvedel, že môj syn má Downov syndróm, odišiel som z nemocnice a plakal som, ale nie dlho. Neskôr som sa za tie slzy trochu hanbil. V mojom živote sa predsa vo všeobecnosti nič nezmenilo.

„Stále som mal dve ruky, dve nohy, moje odborné vedomosti sa nestratili. Moje odhodlanie, aktivita, zvedavosť a tak ďalej – všetko bolo so mnou. Všetko sa udialo tak, ako som si naplánoval, narodil sa mi syn. Ale dieťa je zvláštne, jeho život a budúci osud sú už veľmi významné. A ja tu revem! To je nejaká sebeckosť! Nie je to spravodlivé? Nie, je to moja zodpovednosť.

Nemali sme amniocentézu – je jasné, že pravdepodobnosť bola nízka, ale predsa. Chcel som dieťa, tak zaň prevezmem zodpovednosť. Veď je veľa možností: autizmus, detská mozgová obrna, genetické mutácie… A Downov syndróm nie je najhorší, ako som sa dozvedel neskôr.“

Ešte v ten večer začal Jevgenij s výskumom Downovho syndrómu.

„Dozvedel som sa, že v Európe sú ľudia s Downovým syndrómom dobre socializovaní, môžu žiť a pracovať samostatne,“ povedal. „Ale rozhodnutie, ktoré som už urobil, to neovplyvnilo.“

Pre nového otca opustenie syna jednoducho neprichádzalo do úvahy. Žiaľ, jeho manželka to však necítila rovnako. „V žiadnom momente som nepomyslel na to, že by som nechal syna v detskom domove, to by bolo nehumánne,“ povedal. S manželkou sa nakoniec rozišli a Evengy teraz vychováva Miša sám.

Vysvetlil: „Keď sa dieťa narodí, pýta sa okolitého sveta: ‚Som tu potrebný alebo nie? A ja s istotou odpovedám: ‚Synu, si potrebný! Byť s ním, aj keď sám, je pre normálneho človeka normálny čin. Zdôrazňujem – som normálny muž, nie nejaký hrdina.“

Evegnyho cieľom je zvýšiť povedomie týkajúce sa Downovho syndrómu, aby si žiadny budúci rodič nemyslel, že narodenie dieťaťa s týmto ochorením je trest alebo prekážka, ktorú nemožno prekonať. Pre portál Bored Panda povedal: „Chcem, aby všetky články o Miške a mne, ktoré sa teraz uverejňujú, sprostredkovali túto myšlienku spoločnosti a vštepovali ju.

A tiež chcem podporiť, inšpirovať svojím príkladom tých ľudí, ktorí sú alebo budú v rovnakej situácii ako ja. Snažím sa komunikovať s tými, ktorí sú na dosah, dopisujem si s tými, ktorí sú ďaleko. Dúfam, že si o nás prečítajú tí, ktorí to majú teraz ťažké ako to bolo pre nás. Nemajte strach! Všetko bude v poriadku!“

Neviem, ako vy, ale ja si myslím, že ľudí ako Evegny treba chváliť do nebies. Aká je to inšpirujúca osobnosť a aké šťastie má Miša, že ho má za syna.

Zdieľajte tento článok na Facebooku, ak chcete vzdať hold tomuto otcovi za to, že bez ohľadu na všetko kladie na prvé miesto záujmy svojho dieťaťa!