Matka predala postieľku svojho mŕtveho syna. O niekoľko dní neskôr sa kupujúci vrátil a priniesol niečo úžasné…

Valerie Wattsová zažila to, čo by nemala zažiť žiadna matka ani rodič. Bola v 9. mesiaci tehotenstva a len pár dní pred pôrodom, keď sa dozvedela tragickú správu, že sa jej dieťa narodilo mŕtve. Bolesť mladej ženy bola neopísateľná. Ešte viac ju trápilo, že doma mala detskú izbu plnú hračiek, detských vecí a postieľku, ale nemohla si vziať dieťa domov.

Istý čas si postieľku nechala, ale nakoniec sa ju rozhodla predať v garážovom výpredaji. To, čo sa stalo potom, by však nikdy nečakala.

„Z týždňa na týždeň som začala cítiť, že sa dieťa toľko nehýbe. Bola som veľmi nervózna,“ povedala Valerie po tragickom narodení mŕtveho syna Noaha. Po traumatizujúcom zážitku z narodenia mŕtveho syna nebola Valerie schopná predať žiadne Noahove veci ani sa čohokoľvek v izbe dotknúť. Bola taká zúfalá, že všetko nechala rok nedotknuté.

Jedného dňa si však myslela, že nazbierala dosť síl na to, aby Noahove veci predala v garážovom výpredaji. Bolo to ťažké rozhodnutie, najmä v prípade niektorých položiek, dať ich na predaj. Najmä detskú postieľku, na ktorej jej v tom čase najviac záležalo. Akosi si myslela, že je to posledná vec, ktorú by niekto chcel kúpiť.

Na jej prekvapenie nábytok kúpil starší pán menom Gearld. Gerald vo voľnom čase rád prerábal a reštauroval starý nábytok a napadlo ho, že by mohol postieľku dobre využiť. Trval na kúpe diela, ale cítil Vaelrieho váhanie s predajom.

„Veľmi váhala a vedel som, že ju možno nebude chcieť predať, ale nakoniec ju predala.“ – Gerald povedal.

Gerald netušil, z akého dôvodu predala postieľku. Videl, že Valerie predáva aj detské oblečenie a mohol len predpokladať, že jej dieťa pravdepodobne dospieva a už tieto veci nepotrebuje. Neskôr sa od svojej manželky, ktorá bola tiež na veľtrhu, dozvedel, že sa s Valériou rozprávala a pýtala sa jej, koľko rokov má jej dieťa. Valarie jej povedala, že dieťa zomrelo v júli, čo jej zlomilo srdce.

Gerald naložil postieľku do auta a spolu s manželkou odišli domov. Cestou mu jeho žena vyrozprávala Valeriin príbeh. Uvedomili si, aký veľký význam má pre Valériu postieľka a prečo tak dlho váhala s jej predajom. Rozhodli sa jej ju vrátiť. Gerald si však zároveň uvedomil, že pre Valériu by bolo rovnako bolestivé, keby ju nechal v tejto podobe, a tak sa rozhodol, že z nej urobí malú postieľku, akoby pomník Noemovi.

O týždeň neskôr išiel Gerald k Valerii domov. Nepoužívaná detská postieľka teraz slúži ako krásna lavička v ich dome na pamiatku Noaha. Valerie sa rozplakala nad nádherným gestom milého cudzinca.
„Je úžasné, že na svete stále existujú dobrí ľudia. Toto je toho dôkazom!“ povedala Valerie.

Zdieľajte tento krásny príbeh aj so svojimi priateľmi.