Nevzala som ani euro výživného a oni mu nič neurobili! My, neúplné rodiny, sme vydaní na milosť a nemilosť!

Poslala som správu, pretože som jednou z osamelých rodičov, ktorí sa rozviedli kvôli domácemu násiliu (bola som hostená 2 krát v útulku pre týrané ženy) Nikdy som nedostala ani jedno euro výživného, na základe jeho príjmu 750 eur výživné udelené naposledy v januári 2022, som ho prosila aspoň 300, aby mi dal.

Podala som mnoho žalôb, boli súdené všetky bez výsledkov. Ani ho to nezaujíma. Presťahovala som sa, prišla som do mesta, z ktorého pochádzam, mala som tu otca, ktorého som pred rokom stratila kvôli kovidu. Som invalidná s 80 % celoživotným postihnutím. Pracujem, kde sa dá, robila som veľa prác, v lete väčšinou pracujem v hoteloch alebo krčmách.

V zime hľadám všetko, čo nájdem, aj opatrovanie starších ľudí, hľadala som tento rok, ale nič som nenašla… Teraz som nezamestnaná, nemám vlastné bývanie( ale dostávam príspevok na nájom a istá suma je krytá) Mám kartu nezamestnaného a za 3 mesiace dostávam dávku 550 eur. Pravdou je, že do 15. dňa v mesiaci, keď dostanem výplatu, mám 30 eur, aby som vyžila, ale to ma nedesí, pretože som zvyknutá zvládať ťažké situácie.

Keď rozprávam príbeh, zdá sa mi príliš ťažký na to, aby bol pravdivý. Som vzdelaná, mám dva magisterské tituly. Zamilovala som sa do jednoduchého milého muža, ktorý sa potom veľmi zmenil, keď som dostala rakovinu hneď po pôrode druhej dcéry. Bola som obeťou násilia najprv zo strany jeho otca a potom zo strany jeho, ktorý mal patologickú slabosť pre otca. Ja s chemoterapiou a on mi hovoril, aby som sa nebála, pretože zomriem skoro.

Ako to mohol vzdelaný človek prijať? Neviem, čo sa so mnou stalo. Som prekvapená sama sebou. Dvakrát som odišla, zostala som v ubytovni pre týrané ženy, zobral mi denník, dokonca volal mojim lekárom, čo som utrpela za ohováranie, sa nehovorí. Povedal matkám spolužiakov mojich detí, že som prostitútka a narkomanka a dostal ma z toho. Odišla som. Nikdy som nedostala ani euro výživného, on dostáva len z dotácií vyše 15000 eur, čo na to povedať, viac nepoviem, deťom nikdy nezavolá ani na sviatky, ani na Vianoce.

Dvakrát som ich vzala, pretože chceli vidieť otca a on po ne neprišiel, musela som zavolať políciu, aby prišla. Ako osobu so zdravotným postihnutím a obeť násilia ma môže firma zamestnať na dva roky s dotovaným 90 % platom od OAED a odborovou kartou. Kontaktovala som starostovu manželku, zástupcu starostu, predsedu centra pre týrané ženy, ale bez odozvy.

Štát sa nás netýka, takzvaní viceprimátori a predsedovia v týchto centrách sa nás netýkajú. Naučila som sa žiť s ťažkosťami, zvládam ich, deti vedia, že niekedy sa nám žije lepšie a niekedy ťažšie. Teraz majú 8 a 10 rokov a ich najväčším problémom nie sú materiálne veci, ale úplné odmietanie a nezáujem otca. To ich ovplyvnilo a sú to deti s nízkym sebavedomím.

Myslím, že im nevolá jednoducho preto, lebo mu vyhovuje, že všetko robím sama, aby ho o niečo nepožiadali. Nepíšem to všetko pre šek, nech ho dostanú iní ľudia, ktorí to možno potrebujú viac , je to priznanie k totálnej ľahostajnosti štátu voči osamelým rodičom a totálnej ľahostajnosti tých, ktorí nás zastupujú, preto ma to veľmi mrzí. Sme doslova vydaní na milosť a nemilosť Bohu.