Pád zo stoličky stál 3-ročné dievčatko takmer život!

Keď sa deti naučia chodiť, začínajú čoraz intenzívnejšie skúmať a testovať svoje sily čoraz riskantnejšími spôsobmi. V dôsledku toho často padajú a dokonca sa udierajú do hlavy. Väčšinou sú takéto údery nevinné. Ak si to však včas nevšimnete, zdanlivo nevinný zásah môže viesť k niečomu veľmi vážnemu.

Ako sa to stalo v nasledujúcom prípade…

„Na pár sekúnd som sa otočila chrbtom, aby som zdvihla nejaké hračky, keď som počula plač svojej trojročnej dcéry. Uvidela som ju rozvalenú na zemi, z jej malých očí jej tiekli slzy a obrátila som sa na jej brata, aby som zistila, čo sa stalo.

„Mina chcela zoskočiť zo stoličky,“ povedal mi, „ale tá sa otočila a zrazila ju na zem.“

Bola to veľmi nízka stolica, takže som sa nebála. Najmä preto, že dievčatko po chvíli prestalo plakať. Netušila som, že nás v noci nájdu na pohotovosti, kde budeme umierať v agónii. Niekoľko hodín po páde sa malá unavila a začala si trieť hlavičku. Nemala žiadne modriny, tak som ju položila. Ani nie po 10 minútach sa na mňa vyvrátila.

„Otras mozgu,“ pomyslela som si a okamžite som zavolala nášmu lekárovi. „Radšej ju vezmite na pohotovosť,“ povedal nám. Keď som videla, že je relatívne pokojná, neponáhľala som sa. Čakala som pol hodiny, kým prídu starí rodičia a pochovajú malého a odišli sme.

Nebezpečenstvo bolo veľké, ale doslova neviditeľné.

Skrátka, kým sme sa dostali k papierovačkám, dievčatko zaspalo v otcovom náručí. Hneď ako ju sestrička uvidela, spýtala sa, či vyzerá dobre. Skôr než sme stihli odpovedať, jej malá hlava sa prudko naklonila dopredu. Sestrička ju chytila, zakričala a v priebehu niekoľkých sekúnd ju húf sestier a lekárov odvádzal na lôžko JIS.

Boli sme v šoku.

Mina vnútorne krvácala, krv sa jej valila do mozgu, ako sa to môže stať niekomu po veľmi silnom údere. A predsa sa to stalo nášmu trojročnému dieťaťu po nevinnom páde, aký vidíme každý deň a vôbec si s ním nerobíme starosti. Lekári nám povedali, že ak by v tú noc zaspala bez toho, aby sme si niečo všimli, už by sa nikdy neprebudila.

Operácia bola veľmi náročná a nasledujúce dni sme strávili v strašnej úzkosti či sa naša malá dostane von živá. Našťastie sa jej to podarilo a z neočakávaného boja – prvého veľkého boja v jej živote – vyšla víťazne. Jej utrpenie sa však neskončilo. Chvíľu trvalo, kým sa im podarilo uzavrieť otvor v jej hlave.

A celý ten čas sme museli všetci dávať pozor, aby sa jej niečo nestalo, aby si na mieste operácie neublížila a všetko to nevyšlo nazmar. Našťastie prišiel veľký deň, nová operácia prebehla dobre a po chvíli bola Mina opäť tým živým dievčatkom, ktoré nás rozveselilo. S druhou šancou na život vďaka svojmu šťastiu a ľuďom, ktorí dali svoje srdce a dušu, aby sa uzdravila.“

Zdieľajte jej príbeh aj s Vašimi priateľmi, rodinou a buďte opatrní aj pri svojich deťoch…