„Pes mi zachránil život!“

 „Pes mi zachránil život!“

12 mája, 2022 0 Od Redakcia

Anastasia Pagonisová oslepla v 14 rokoch, prepadla depresii a chcela spáchať samovraždu. S pomocným psom a plávaním sa však opäť usmieva a je inšpiráciou pre ostatných zrakovo postihnutých ľudí.  Ale Anastasia ešte pred dvoma rokmi nechcela žiť.

Americká športovkyňa začala strácať zrak vo veku 11 rokov v dôsledku Stargardtovej choroby, genetickej poruchy spôsobujúcej makulárnu degeneráciu. Lekári tvrdili, že sa jej zrak nezhorší, ale v novembri 2018 utrpela výraznú stratu zraku. Mala tiež autoimunitnú retinopatiu, ktorá viedla k strate zraku.

Slepá vo veku 14 rokov

V 14 rokoch úplne stratila zrak a spolu s ním aj veci ako lásku k plávaniu, spoločenský život a nezávislosť. Dokonca priznala, že keď oslepla, mala depresie a trpela samovražednými myšlienkami. Maloletá plavkyňa prestala jesť a vzdialila sa od rodiny a priateľov.

Depresia a samovražedné sklony

„Cítila som sa bezcenná a zúfalá a ak budem slepá, aký zmysel má potom žiť?“ povedala Anastasia Pagoniová, ale rodina, priatelia a lekári jej pomohli vyrovnať sa s tým. „Pre mňa a moju rodinu to bolo veľmi ťažké. Prešla som ťažkou depresiou. Trpela som úzkosťou a posttraumatickým stresom a celé mesiace som nejedla správne.

Prestala som plávať. Nechcelo sa mi vstávať z postele. Plakala som,“ spomína. Pomohla jej láska a podpora rodiny, priateľov a Molly Burkeovej, ktorá je tiež nevidiaca. Ale bez jej vlastnej vôle by sa nič nestalo. „Ich podpora (rodiny, priateľov) mi veľmi pomohla,“ priznáva.

Tréner a plávanie

Po dlhom hľadaní našla trénera Marka Dunna, ktorý bol ochotný učiť nevidiacu študentku. Začala pravidelne plávať a súťažiť. „Plávanie ma oslobodilo a pomohlo mi vyrovnať sa s úzkosťou a depresiou po traume zo straty zraku. Mark bol úplne úžasný. Zmenil pre mňa tento šport a prinútil ma ho opäť milovať.

Zložila si plavecké okuliare a vliezla do vody, aby sa presvedčila, aké to pre ňu bude. Bazén je jediné miesto, kde ma nič nezdržiava, kde nemusím používať tyč ani sprievodcu. Keď sa ponorím, som to len ja a voda,“ hovorí s úsmevom.

Vodiaci pes, ktorý zmenil jej myslenie

Veľmi jej však pomohlo, keď našla skutočnú spoločnosť. Bola to láska a blízky vzťah s vodiacim psom. „Radar“, dvojročný žltý labrador jej pomáha stať sa samostatnejšou. „Radar bol pre mňa záchranou. Úprimne, neviem si bez neho predstaviť svoj život,“ povedala o psovi, ktorý jej dáva pocit slobody, aby mohla robiť veci samostatne, čo predtým nemohla.

„Veľmi mi zmenil život, nikdy som nemala slobodu ani nezávislosť a teraz, keď mám jeho, môžem robiť všetko sama,“ povedala.

Je inšpiráciou pre ľudí so zrakovým postihnutím

Šestnásťročná Anastasia má na sociálnej sieti veľké publikum a využíva svoju platformu Instagram na inšpirovanie ďalších ľudí so zdravotným postihnutím.

„Mojím cieľom je pomocou sociálnych médií ukázať ľuďom, že nie som stereotypne slepá. Chcem ľuďom ukázať, že áno, som slepá, ale budem sa naďalej líčiť a obliekať tak, ako chcem. Navyše poznám trendy, pretože mám kamarátov, ktorí ma to môžu naučiť a môžem byť profesionálnou športovkyňou.

Mám pocit, že ľudia vidia nevidiaceho ako niekoho, kto nosí špinavé oblečenie a slnečné okuliare a nespráva sa. Ale keď idem von so svojím vodiacim psom alebo s palicou, niektorí ľudia si nemyslia, že som slepá, pretože nosím džínsy a tričko, mám pekné vlasy a nosím make-up.

Zdieľajte jej príbeh aj s ostatnými…💕